Obsah čísla 28

Obálka:

Obsah čísla:

  • Strana 10 - Havana

Po niekoľkých dňoch sme sa z kubánskej Provincie vrátili opäÅ¥ do Havany, do mesta salsy, Cuba libre, cigár, starých amerických limuzín a iných zázrakov.Tentokrát sme pred noblesou bývalého mafiánskeho hotela dali prednosÅ¥ ozajstnému domácemua nadovšetko srdečnému prostrediu. Ubytovali sme sau Andresa a Grisel. Dvaja nádherní kubánski ľudia,dve nádherné duše.

  • Strana 20 - Tucet netuctových vín - ÄŒechy a Morava

V ideálnych degustačných priestoroch velkopavlovickej Trkmanky sav polovici mája konalo ďalšie kolo hodnotenia moravských hroznových vín ročníkov 2011 a 2012. Oba to boli veľmi slušné ročníky, takže sa očakávala vyrovnaná súÅ¥až. Celkovo bolo do nej prihlásených 36 vzoriek –15 bielych, 4 ružové a 17 červených vín od dvanástich väčších, stredných i menších moravských výrobcov.

  • Strana 30 - Med, III. časÅ¥

Využitie medu a ďalších včelích produktov ako liečiv má veľmi dlhú tradíciu. Na začiatku poznávania a objavovania medu sa tak dialo náhodne. Neskôr na základe postupne nadobudnutých skúseností, dlhodobo overovaných jednotlivými generáciami v ľudovom liečiteľstve a odovzdávaných z pokolenia na pokolenie. Svoju cestu do lekárskych postupov si med razil už v stredoveku a ako náhrada antibiotík sa ujal vo svetových vojnách. Dnes sa o med a včelie produkty zaujíma i moderná medicína, biológia, farmaceutický, chemický a kozmetický priemysel.

  • Strana 36 - SúÅ¥až vín epikuros

14. mája 2013 sme sa zišli v priestoroch galérie pod vínotékouspoločnosti Vin Divin na Michalskej 12 v Bratislave,aby sme vybrali najlepšie biele a ružové suché vína. KeďžeEpikuros je súÅ¥až svetových vín, objavili sa tu vína nielen zEurópy, ale vďaka niektorým dovozcom aj z Južnej Ameriky(Argentína a ÄŒile), Austrálie a Nového Zélandu. Z Európysa do súÅ¥aže prihlásili okrem stálic zo Slovenska, ÄŒeska,Rakúska a Maďarska aj vína zo Španielska, Francúzska,Talianska, Rumunska a Bulharska. V dvoch komisiách bolohodnotených skoro osemdesiat vzoriek. Prvú viedol prezidentsúÅ¥aže Bc. Jaroslav Suský z ÄŒeskej republiky a druhú viedlaIng. Katarína Furdíková, PhD. K hodnoteniu zasadlo šesÅ¥ slovenskýcha štyria moravskí „ochutnávači“. Okrem spomínanýchpredsedov to boli KateÅ™ina Klimentová, Hugo Bratošík,AlžbÄ›ta Suská, Jozef Ševcech, Zdenka Šuranská, KatarínaÄŽurčanská, Katarína Macková a Katarína Makyšová.

  • Strana 46 - Vína a ľudia malých karpát

ÄŒo dorábali Kelti, Rimania, Huni, Slovania a starí Maďari, to sa asi nikdy nedozvieme. „Kultúrne“ víno sa však u nás začalo dorábaÅ¥ až v 13. storočí. Vďaka Tatárom a Nemcom. Tí prví boli barbari a v roku 1241 vyplienili i kraje pod Malými Karpatmi. Následne ich osídlili Nemci a priniesli sem i svoj kultúrny vinič. Taká je historická pravda o našom víne.

  • Strana 54 - Káva, VIII. časÅ¥

Nielen dnes, ale už odpradávna sa výrobcovia v potravinárskejvýrobe občas nečestne obohacovali na úkor spotrebiteľa. Lákavéto bolo hlavne pri vzácnom tovare, importovanom z ďalekýchzámorských krajín. Ľudská vynaliezavosÅ¥ v tejto oblasti nepoznalaa dodnes nepozná hranice. Pražené kávové zrná sa postrekovalirôznymi tukovými vrstvami, aby sa zväčšila ich hmotnosÅ¥. Prelesklejší povrch sa zas prikrášÄ¾ovali cukrovou vodou a sirupmi.Na zväčšenie objemu sa do pomletých pražených zÅ•n primiešavalia dodnes sa primiešavajú rôzne prísady, napr. mletý praženýhrach, fazuľa, gaštany, žalude...

  • Strana 62 - Rozmary a rozmery

Rozmary a rozmery dvoch významných slovenskýchvýtvarných umelcov z Pezinka v priestoroch nového Slovenského národného divadlav Bratislave. Táto slovná hračka v názve výstavy má v sebe čosi symbolického; akoby charakte-rizovala tvorivú činnosÅ¥ oboch výtvarníkov, pričom sa slovný výraz „rozmery“ vzÅ¥ahujena jedného i druhého umelca, rovnako tak aj„rozmary“. Nie je možné oddeliÅ¥ jednood druhého, pretože za obsahom slova „rozmery“ by sme mohli hľadaÅ¥ šírku námetov, tvorbu figurálnu, ale aj krajinársku, resp. maľbu s mestskými motívmi. A za slovom „rozmary“ nájdeme uvoľnenosÅ¥ smerujúcu až k abstraktnému ponímaniu, najmä však rozmarnosÅ¥ farebnú a kompozičnú. Bolo by zaujímavé sledovaÅ¥,ako tvorba jedného umelca ovplyvňuje tvorbu druhého, a to tým skôr, že majú možnosÅ¥ denne porovnávaÅ¥ svoju tvorbu, že v slnkom zaliatom ateliéri, takmer na dotyk nádhernémuzámockému parku, môžu nielen diskutovaÅ¥o svojej tvorbe, ale aj – povedzme – počúvaÅ¥ tú istú hudbu, čítaÅ¥ tú istú literatúru, nechaÅ¥ sa inšpirovaÅ¥ tými istými impulzmi.

  • Strana 70 - Eiffelova veža

Kto by ju nepoznal. Ak ste aj nemali tú česÅ¥ zoznámiÅ¥ sa osobne, nie je vám neznáma. Jedna z dominánt Paríža. Možno tá najdominantnejšia. Kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars. Je najvyššou stavbou mesta, s výškou 324 metrov zodpovedá približne 81-poschodovej budove. Z jej vrchnej časti údajne dovidieÅ¥ až do vzdialenosti 59 km. Pri svojom zrode narazila na silný odpor Parížanov, ktorí ju považovali za zneuctenie svojho mesta. Dnes ju milujú a oslovujú ju „Železná dáma“.Prečo ju vlastne postavili? V Paríži sa schyľovalo k stému výročiu Francúzskej revolúcie i k Svetovej výstave. Pri tejto príležitosti vznikla snaha vytvoriÅ¥ niečo ako symbol. Mesto preto vyhlásilo súÅ¥až. Bez pochýb to bola obrovská výzva aj pre staviteľa Gustava Eiffela. V roku 1884 pre neho Maurice Koechlin a Emil Nouguier vytvorili návrhy veže.

  • Strana 74 - Mincovňa kremnica

Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržitevyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjaÅ¥17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjoupovýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatýchnálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jejpridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince,ktoré sa tu začali raziÅ¥ zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov,vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku saim hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnejzlatej minci mesta Benátky končil slovami „ista ducatus“,ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriÅ¥ dukáty. Pod týmtonázvom vošli do histórie.

  • Strana 80 - Etiketa

I. časÅ¥Fraky, žakety, kravaty,bozkávanie rukya otváranie dverí dáme –to všetko sa nám spájaso staromódnosÅ¥ou,elegantnými dámami,dokonalými džentlmenmi(ktorí, dúfam, nevymreli),ale najmä s minulosÅ¥ou.V dnešnej modernej dobe,keď ženy majú svojuemancipáciu a preberajúmužské funkcie, sa na niektoré zvyklosti „dobrého správania“pozabudlo.Je spoločenská etiketa ešte živáa je vôbec potrebná?

  • Strana 86 - Albrecht DÏ‹rer

Prvý apríl roku 1988 bol pre mníchovské múzeum umenia šokujúci.Mentálne narušený človek vošieldo miestnosti s Dürerovým dielamia postriekal ich kyselinou siričitou.Zasiahol tri diela, tzv. Glimovo oplakávanie, Paumgartnerov oltára Madonu ako matku trpiteľku.Škoda bola neskôr vyčíslenána 35 miliónov eur.Tento akt šialenca môžeme zaradiÅ¥medzi útoky podobných ľudí, ktorí poškodili maľby Paula Kleeho alebo Rembrandta. Svedčí však o tom, že Albrecht Dürerpatrí medzi umelecké celebrity svetovéhovýznamu.

  • Strana 98 - Ford Focus - Test

Pripravte sa na úplne nový Focus, ktorý prináša inovatívne technológie a vskutku návykový zážitok z jazdy. Nový Focus predstavuje dokonalú kombináciu štýlu a všestrannosti. Vyspelé technológie, presvedčivá dynamika a väčšia ohľaduplnosÅ¥ k životnému prostrediu prinášajú ešte viac radosti z jazdy. Cítite sa byÅ¥ súčasÅ¥ou vozidla a máte na dosah ruky všetky jeho moderné systémy. Nový Focus pozdvihuje smer Ford Kinetic Design na úplne inú úroveň.