Obálka:

Obsah Äísla:
Po niekoľkých dňoch sme sa z kubánskej Provincie vrátili opäÅ¥ do Havany, do mesta salsy, Cuba libre, cigár, starých amerických limuzín a iných zázrakov.Tentokrát sme pred noblesou bývalého mafiánskeho hotela dali prednosÅ¥ ozajstnému domácemua nadovšetko srdeÄnému prostrediu. Ubytovali sme sau Andresa a Grisel. Dvaja nádherní kubánski ľudia,dve nádherné duše.
V ideálnych degustaÄných priestoroch velkopavlovickej Trkmanky sav polovici mája konalo Äalšie kolo hodnotenia moravských hroznových vín roÄníkov 2011 a 2012. Oba to boli veľmi slušné roÄníky, takže sa oÄakávala vyrovnaná súÅ¥až. Celkovo bolo do nej prihlásených 36 vzoriek –15 bielych, 4 ružové a 17 Äervených vín od dvanástich väÄších, stredných i menších moravských výrobcov.
Využitie medu a Äalších vÄelích produktov ako lieÄiv má veľmi dlhú tradíciu. Na zaÄiatku poznávania a objavovania medu sa tak dialo náhodne. Neskôr na základe postupne nadobudnutých skúseností, dlhodobo overovaných jednotlivými generáciami v ľudovom lieÄiteľstve a odovzdávaných z pokolenia na pokolenie. Svoju cestu do lekárskych postupov si med razil už v stredoveku a ako náhrada antibiotík sa ujal vo svetových vojnách. Dnes sa o med a vÄelie produkty zaujíma i moderná medicína, biológia, farmaceutický, chemický a kozmetický priemysel.
14. mája 2013 sme sa zišli v priestoroch galérie pod vínotékouspoloÄnosti Vin Divin na Michalskej 12 v Bratislave,aby sme vybrali najlepšie biele a ružové suché vína. KeÄžeEpikuros je súÅ¥až svetových vín, objavili sa tu vína nielen zEurópy, ale vÄaka niektorým dovozcom aj z Južnej Ameriky(Argentína a ÄŒile), Austrálie a Nového Zélandu. Z Európysa do súÅ¥aže prihlásili okrem stálic zo Slovenska, ÄŒeska,Rakúska a MaÄarska aj vína zo Španielska, Francúzska,Talianska, Rumunska a Bulharska. V dvoch komisiách bolohodnotených skoro osemdesiat vzoriek. Prvú viedol prezidentsúÅ¥aže Bc. Jaroslav Suský z ÄŒeskej republiky a druhú viedlaIng. Katarína Furdíková, PhD. K hodnoteniu zasadlo šesÅ¥ slovenskýcha štyria moravskí „ochutnávaÄi“. Okrem spomínanýchpredsedov to boli KateÅ™ina Klimentová, Hugo Bratošík,AlžbÄ›ta Suská, Jozef Ševcech, Zdenka Šuranská, KatarínaÄŽurÄanská, Katarína Macková a Katarína Makyšová.
ÄŒo dorábali Kelti, Rimania, Huni, Slovania a starí MaÄari, to sa asi nikdy nedozvieme. „Kultúrne“ víno sa však u nás zaÄalo dorábaÅ¥ až v 13. storoÄí. VÄaka Tatárom a Nemcom. Tí prví boli barbari a v roku 1241 vyplienili i kraje pod Malými Karpatmi. Následne ich osídlili Nemci a priniesli sem i svoj kultúrny viniÄ. Taká je historická pravda o našom víne.
Nielen dnes, ale už odpradávna sa výrobcovia v potravinárskejvýrobe obÄas neÄestne obohacovali na úkor spotrebiteľa. Lákavéto bolo hlavne pri vzácnom tovare, importovanom z Äalekýchzámorských krajín. Ľudská vynaliezavosÅ¥ v tejto oblasti nepoznalaa dodnes nepozná hranice. Pražené kávové zrná sa postrekovalirôznymi tukovými vrstvami, aby sa zväÄšila ich hmotnosÅ¥. Prelesklejší povrch sa zas prikrášÄ¾ovali cukrovou vodou a sirupmi.Na zväÄšenie objemu sa do pomletých pražených zÅ•n primiešavalia dodnes sa primiešavajú rôzne prísady, napr. mletý praženýhrach, fazuľa, gaštany, žalude...
Rozmary a rozmery dvoch významných slovenskýchvýtvarných umelcov z Pezinka v priestoroch nového Slovenského národného divadlav Bratislave. Táto slovná hraÄka v názve výstavy má v sebe Äosi symbolického; akoby charakte-rizovala tvorivú ÄinnosÅ¥ oboch výtvarníkov, priÄom sa slovný výraz „rozmery“ vzÅ¥ahujena jedného i druhého umelca, rovnako tak aj„rozmary“. Nie je možné oddeliÅ¥ jednood druhého, pretože za obsahom slova „rozmery“ by sme mohli hľadaÅ¥ šírku námetov, tvorbu figurálnu, ale aj krajinársku, resp. maľbu s mestskými motívmi. A za slovom „rozmary“ nájdeme uvoľnenosÅ¥ smerujúcu až k abstraktnému ponímaniu, najmä však rozmarnosÅ¥ farebnú a kompoziÄnú. Bolo by zaujímavé sledovaÅ¥,ako tvorba jedného umelca ovplyvňuje tvorbu druhého, a to tým skôr, že majú možnosÅ¥ denne porovnávaÅ¥ svoju tvorbu, že v slnkom zaliatom ateliéri, takmer na dotyk nádhernémuzámockému parku, môžu nielen diskutovaÅ¥o svojej tvorbe, ale aj – povedzme – poÄúvaÅ¥ tú istú hudbu, ÄítaÅ¥ tú istú literatúru, nechaÅ¥ sa inšpirovaÅ¥ tými istými impulzmi.
Kto by ju nepoznal. Ak ste aj nemali tú ÄesÅ¥ zoznámiÅ¥ sa osobne, nie je vám neznáma. Jedna z dominánt Paríža. Možno tá najdominantnejšia. Kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars. Je najvyššou stavbou mesta, s výškou 324 metrov zodpovedá približne 81-poschodovej budove. Z jej vrchnej Äasti údajne dovidieÅ¥ až do vzdialenosti 59 km. Pri svojom zrode narazila na silný odpor Parížanov, ktorí ju považovali za zneuctenie svojho mesta. Dnes ju milujú a oslovujú ju „Železná dáma“.PreÄo ju vlastne postavili? V Paríži sa schyľovalo k stému výroÄiu Francúzskej revolúcie i k Svetovej výstave. Pri tejto príležitosti vznikla snaha vytvoriÅ¥ nieÄo ako symbol. Mesto preto vyhlásilo súÅ¥až. Bez pochýb to bola obrovská výzva aj pre staviteľa Gustava Eiffela. V roku 1884 pre neho Maurice Koechlin a Emil Nouguier vytvorili návrhy veže.
Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržitevyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa zaÄal odvíjaÅ¥17. novembra 1328, keÄ uhorský kráľ Karol Róbert z Anjoupovýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatýchnálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jejpridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince,ktoré sa tu zaÄali raziÅ¥ zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov,vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spoÄiatku saim hovorilo florény. KeÄže sa latinský nápis na obdobnejzlatej minci mesta Benátky konÄil slovami „ista ducatus“,ľudia tomuto druhu mincí zaÄali hovoriÅ¥ dukáty. Pod týmtonázvom vošli do histórie.
I. ÄasÅ¥Fraky, žakety, kravaty,bozkávanie rukya otváranie dverí dáme –to všetko sa nám spájaso staromódnosÅ¥ou,elegantnými dámami,dokonalými džentlmenmi(ktorí, dúfam, nevymreli),ale najmä s minulosÅ¥ou.V dnešnej modernej dobe,keÄ Å¾eny majú svojuemancipáciu a preberajúmužské funkcie, sa na niektoré zvyklosti „dobrého správania“pozabudlo.Je spoloÄenská etiketa ešte živáa je vôbec potrebná?
Prvý apríl roku 1988 bol pre mníchovské múzeum umenia šokujúci.Mentálne narušený Älovek vošieldo miestnosti s Dürerovým dielamia postriekal ich kyselinou siriÄitou.Zasiahol tri diela, tzv. Glimovo oplakávanie, Paumgartnerov oltára Madonu ako matku trpiteľku.Škoda bola neskôr vyÄíslenána 35 miliónov eur.Tento akt šialenca môžeme zaradiÅ¥medzi útoky podobných ľudí, ktorí poškodili maľby Paula Kleeho alebo Rembrandta. SvedÄí však o tom, že Albrecht Dürerpatrí medzi umelecké celebrity svetovéhovýznamu.
Pripravte sa na úplne nový Focus, ktorý prináša inovatívne technológie a vskutku návykový zážitok z jazdy. Nový Focus predstavuje dokonalú kombináciu štýlu a všestrannosti. Vyspelé technológie, presvedÄivá dynamika a väÄšia ohľaduplnosÅ¥ k životnému prostrediu prinášajú ešte viac radosti z jazdy. Cítite sa byÅ¥ súÄasÅ¥ou vozidla a máte na dosah ruky všetky jeho moderné systémy. Nový Focus pozdvihuje smer Ford Kinetic Design na úplne inú úroveň.