Obálka:

Obsah Äísla:
Enzo Ferrari prežil celý život zakuklenývo svojom ferrariovskom svete v Maranelle.Takmer ho neopúšÅ¥al, len výnimoÄne vytiahol päty z Talianska.Ameriku odignoroval úplne – nikdy v nej nebol.Enzo Ferrari do sveta nechodil,svet chodil za ním. Dňa 4. júna 1988 ho prišiel navštíviÅ¥pápež Ján Pavol II. a ako bývalo dobrým zvykom,mal v úmysle previezÅ¥ sa Maranellomvo svojom papamobile. Enzo takmer skolaboval.„V Maranelle? V papamobile? To neprichádza do úvahy.Jedine vo Ferrari.“Ján Pavol II. sa prešiel Enzovou fabrikou.„A môžem si zobraÅ¥ toto?“ opýtal sa,ukazujúc pritom prstom na Ferrari Mondial Spyder.V Äervenom kabriolete potom prešiel fabrikouaj testovacím okruhom, mávajúc pritomsvojou slávnou katolíckou rukou asi tisícke zamestnancov.
V utorok 21. júla 2015 sme sa zišli v Pezinku vo vínnej pivnici reštaurácie Vinum Galeria Bozen rodinného vinárstva Petra Matyšáka, aby sme ohodnotili Äervené suché vína, ktoré nám dodali vinárstva z ÄŒiech, Rakúska a Slovenska, ako aj dovozcovia vín zo známych vinárskych oblastí sveta. V príjemnom prostredí sme sa pod vedením predsedníÄky komisie Kataríny Furdíkovej „prechutnali“ množstvom Äervených mokov a zhodnotili, že napriek všetkým predsudkom sa naše vína vo svetovej konkurencii nestratia. Celkovo 45 vzoriek z troch kontinentov, sedemnásÅ¥ odrôd a deväÅ¥ cuvée. Ak sme minulý rok zaznamenali dominanciu rakúskych vín, tento rok prebrali štafetu talianske vína. Štyriz nich nájdeme na popredných prieÄkach prvej pätnástky. K nim sa pridali štyri vzorky zo Slovenska, dve zastúpenia majú rakúske a španielske vína a po jednom ÄŒile, Austrália a Francúzsko.
Obľúbené a veľmi cenené jablko sa odpradávna považovalo za symbol plodnosti, krásy a lásky a prisudzovali ho ako atribút mnohým bohyniam. Od svojho poÄiatku bolo tiež symbolom Zeme a ženského princípu.Napríklad v starom Grécku sa jablko stalo symbolom krásy už za Äias Homéra a do povedomia sa dostalo prostredníctvom známeho mytologického príbehu, keÄ ho Afrodita získala vÄaka Paridovmu súdu ako najkrajšia z bohýň. Paridovo rozhodnutie a uznanie Afrodity za víÅ¥azku v tejto historicky prvej súÅ¥aži krásy malo Äalekosiahle následky vedúce k Trójskej vojne, priÄom Afroditine sokyne Héra a Aténa dali svoju prehru a následnú nepriazeň pocítiÅ¥ bojovníkom brániacim toto slávne mesto.
LieÄivé úÄinky minerálnych vôd využívalo ľudstvo už odpradávna.Dôkazy o tom sú roztrúsené po celej Európe.Z Äias Rímskeho impéria sa dochovali v blízkosti lieÄivých prameňov bazény, mozaiky, vodovody, teplovody, i keÄ pozitívny prínosminerálnych vôd bol známy už v predrímskom období. Pád Rímskej ríše v 5. storoÄí neznamenal stratu záujmu o minerálne pramene.Práve naopak. V nasledujúcich storoÄiach sa minerálne vody tešiliveľkej obľube. LieÄitelia sa zaoberali úÄinkami, pôsobením a možným využitím lieÄivých prameňov aj bahna. Postupným vývojomvznikla kúpeľná lieÄba, ako ju poznáme dnes.Medzi krajiny s rozvinutým kúpeľníctvom sa nepochybne radí Srbská republika.
Do roku 1918 bol ÄŒeský Krumlov správnym mestom Krumlovskéhovojvodstva, ktorého existencia trvala 290 rokov. Titul vojvodubol v roku 1628 udelený Janovi OldÅ™ichovi z rodu Eggenbergovcov.Jeho sídelným mestom bol ÄŒeský Krumlov. Vznikom ÄŒeskoslovenskejrepubliky v roku 1918 boli všetky šÄ¾achtické tituly zrušené.SúÄasným pretendentom a 17. krumlovským vojvodom je Äeský politik Karel Schwarzenberg, ako Karel I., desiaty krumlovský vojvodaz rodu Schwarzenbergovcov.
Jozef Seidel sa narodil 2. októbra 1859 v obci Hasel, ktorá je dnes súÄasÅ¥ou ÄŒeskej Kamenice. Vyrastal v chudobných pomeroch, jeho otec živil rodinu ako brúsiÄ skla. Mladý Jozef podľahol inému remeslu, uÄarovala mu fotografia. VyuÄil sa a ako pomocný fotograf prevandroval celé Rakúsko-Uhorsko. Istý Äas pobudol aj v Rumunsku, kde získal azda najviac skúseností. Potom dva roky pracoval vo Viedni, ako retušér sklenených fotografických dosiek, až sa na jar roku 1886 opäÅ¥ vrátil do ÄŒiech. Usadil sa na Šumave. O nejaký Äas sa k nemu dostala informácia, že vdova po Äeskom fotografovi Gotthardovi Zimmerovi zháňa vedúceho do svojho fotoateliéru.V roku 1888 teda prišiel do ÄŒeského Krumlova, aby sa uchádzal o toto miesto. Karolína Zimmerová mu ateliér nielen zverila, ale o dva roky neskôr dokonca aj odpredala.
Mesto Krupina možno zaradiÅ¥ k najstarším mestám na Slovensku, rovnako ako v bývalom Uhorsku. Prvé historické správy sú síce až z prvej polovice 13. storoÄia, archeologické doklady osídlenia miesta pochádzajú z obdobia 3500 až 3000 rokov pred Kristom. Materiálne doklady sú ešte z praveku. Kontinuálne osídlenie lokality dokladajú Äalšie nálezy z územia pri Krupinici a zo sútoku rieÄky Bebravy a Krupinice. V okolí mesta sa vystriedali ľud lengyelskej kultúry, ľud popolnicových polí, prví po mene známi Kelti, neskôr aj Rimania Äi Germáni. ÄŽalšie nálezy z 9. a 10. storoÄia dokladajú staré slovanské osídlenie tohto miesta, ktoré je pomerne husto doložené aj nálezmi z okolitých lokalít datovanými do 7. až 12. storoÄia (Bzovík, DeviÄie, Dudince, Hontianske Moravce, Hontianske Nemce, Sebechleby, Sudince, Súdovce Äi Zemiansky Vrbovok). Okolie Krupiny (historický Hont) od 10. až 11. storoÄia osídlili aj ugrofínske (maÄarské) kmene, no dominujúci slovanský živel pretrval.
Michael Marquart v roku 1765, v období vlády Márie Terézie, zanechal unikátny pohľad na mesto v 18. storoÄí v podobe kolorovanej mapy – Marquartovho plánu. Dodnes vníma súÄasník jeho precíznosÅ¥, farebné odlíšenie stavieb podľa ich funkcií. Bratislava – slobodné kráľovské mesto Prešporok – a najmä jej okolie, vtedy vyzeralo ako zelená oáza. Samotné mesto sa územne zhodovalo so súÄasným najužším historickým centrom v dnešnej mestskej Äasti Staré Mesto. Vzácny kláštor a kostol Notre Dames so Základnou školou Matky Alexie, kostol a kláštor trinitárov, kostol a kláštor kapucínov, ale aj kostol a kláštor milosrdných bratov boli už za hradbami mesta. . .
Všade je plno turistov. Chodia, vytriešÅ¥ajú oÄi a je evidentné, že nerozumejú tomu, Äo vidia. Sú tu preto, aby mohli povedaÅ¥, že videli veľkého Salvadora Dalího. Cítim ho, je tu, tie energie stále fungujú. Ťahá ma to dole. O poschodie nižšie je málo turistov, je tu priestor a chodba obložená mramorom. Volá ma. Áno, tu je pochovaný.Kľakám si na dlážku a modlím sa k nemu. Aspoň trochu tvojho bláznovstva, tvoje úžasné nápady, obrazy, objekty a myšlienky. Vtedy prídu dvaja turisti z Japonska. KeÄ ma vidia, vzrušene gestikulujú a utekajú po ochranku. ÄŽalší blázon. A ja len prosím o milosÅ¥ pri veľkom majstrovi. Geniálny, úžasný, zbožňovaný, ale aj nenávidený a nepochopený. Bláznivý a nesmrteľný. Každý pozná jeho vykrútené fúzy s muchou a vytreštené oÄi.
V predchádzajúcom Äíslesme rozprávali o vizitkách,ich funkcii a rôznychspôsoboch používania.Aj keÄ sa papier pomalyvytráca z našich životova nahrádza ho elektronickáforma komunikácie, maloby sa aj pri tejto forme dbaÅ¥na dobré spôsoby.Aj keÄ sa zdá,že papierové pozvánkysú už trochu „démodé“,vo vyšších kruhochsú známkou dobrej výchovy. Papierové pozvánky na spoloÄenskú akciu sa zachovalinajmä pri príležitosti svadby, pozvánky na rodinnúoslavu prípadne akciu organizovanú firmou vytlaÄilitelefonáty alebo elektronická pošta. Ak však chcemezapôsobiÅ¥ na našich hostí, Äi už priateľov aleboobchodných partnerov, pekne zostavená papierovápozvánka ich isto príjemne prekvapí.
Nový Ford C-Max s jednolitrovým trojvalcom 1.0 EcoBoost, ktorý už tretíkrát za sebou vyhral pres-tížnu súÅ¥až o motor roka v ankete International Engine of the Year 2012, 2013 a 2014, sme dostali k dispozícii v polovici júla poznamenaného extrémnymi horúÄavami. Boli sme zvedaví, ako si nový model poradí s takýmito podmienkami a vybrali sme sa na dlhú cestu do vnútrozemia Talianska. Uzunké talianske cesty medzi jednotlivými obcami sú bez stredových Äiar a krajníc, keÄže ich celá šírka ledva zodpovedá jednému klasickému pruhu. U nás by už pravdepodobne boli dávno zakázané, lebo by nespĺňali „toto“ ani „tamto“. Na ich obranu však treba povedaÅ¥, že sú v perfektnom stave, bez jediného výmoľa. Pre miestnych vodiÄov sú tieto cesty prirodzenou samozrejmosÅ¥ou, nikto sa tu neponáhľa, nikto nerozÄuľuje. ÄŒi sa pred vami zjaví traktor alebo Ferrari, každý vodiÄ vám v pohode urobí miesto na prejazd. V preklade to znamená, že obidvaja zbehnete za zdanlivú krajnicu cesty, tak trochu do prachu.