Obálka:

Obsah Äísla:
Hovorí sa, že chlapci z Modeny majú pretekárske autá v génoch,že sa s láskou k športiakom už rodia. A skutoÄne. Preslávené znaÄkyFerrari, Lamborghini, Stanguellini Äi Maserati založili rodení Talianiz tejto oblasti. ÄŽalšie dve talianske spoloÄnosti, vyrábajúcesuperšportové automobily v Modene, však založilirodení ArgentínÄania – Horacio Pagani a Alejandro de Tomaso.O prvom z nich si porozprávame v budúcej Äasti tohto seriálu, životnúpúÅ¥ toho druhého si priblížime práve teraz.
Prezývku ÄŒervené mesto dostala Bologna pre jej staré centrumlemované fasádami domov, palácov, chrámov a veží z neomietnutýchÄervených tehál, fasádami, ktoré ukrývajú skvostyako najstaršiu európsku univerzitu Äi kostol San Petronio,ktorý vybral pápež Klement VII. na korunováciu posledného cisáraSvätej rímskej ríše, Karola V. Hlavným námestím Bologne je Piazza Maggiore. Stoja na ňom najhonosnejšie paláce a jedna z najveľkolepejších stavieb mesta – gotická bazilika San Petronio. StavaÅ¥ ju zaÄali v roku 1390 a zasvätili ju bolonskému biskupovi z 5. storoÄia, ktorý sa stal patrónom mesta. Na zaÄiatku realizácie bol zámer, aby kostol svojou veľkosÅ¥ou prekonal aj samotnú baziliku svätého Petra v Ríme. RozmarnosÅ¥ tohto projektu sa údajne neskôr stala jedným z dôvodov, pre ktoré sa Martin Luther obrátil proti katolicizmu.
Poldecák „rumu“ za pár centov vám dnes v žiadnej slovenskej krÄme užnenalejú. Musíte si požiadaÅ¥ o „um“ alebo „tuzemák“. Tak sa nám zmeniliÄasy. Rum je chránená znaÄka a musí byÅ¥ vyrobený z cukrovej trstiny.Drvivá väÄšina z nich prirodzene pochádza z Karibiku. Je produktom heterofermentatívnejfermentácie a destilácie trstinového odpadu – bagasy.Môže byÅ¥ „white“, môže byÅ¥ i „black“. A môže byÅ¥ aj iný. Napríklad spicy,korenistý rum. VäÄšina má rodný list vystavený v horúcich krásnych krajochStrednej Ameriky a jej ostrovnej Äasti. Rum z Kuby, Guatemaly, Nicaraguy,Panamy, Barbadosu, Kostariky, Kolumbie, rumy z Bahám, z Portorika...Také sme mali, také sme koštovali. Bola to fajnová robota. Pomalysa pochlipkávalo, posudzovalo, hodnotilo, diskutovalo. OpäÅ¥ sme sa stretliv príjemnom prostredí slovenskogrobskej Karolíny. Kolekciu rumovýchpokladov hodnotila päÅ¥Älenná komisia znalcov 100-bodovým španielskymsystémom CINVE (ficha de cata – generosos y espirituosos). Hodnotiaci hárokbol desaÅ¥zložkový, priÄom jedna z nich rešpektovala i typicitu destilátu.V tomto systéme sa udeľujú veľké zlaté (90 – 100 b.), zlaté (80 – 89,99 b.) astrieborné medaily (70 – 79,99 b.). Po trojhodinovej degustácii sa odhalilaanonymita vzoriek a zverejnili sa výsledky. Neboli prekvapivé. ZvíÅ¥azil rum,ktorý už v priebehu degustácie dostal od každého posudzovateľa najvyššiehodnotenie. A napokon i jedinú veľkú zlatú medailu. Bola to kvapalná nádhera.Ešte raz by som sa k nemu chcel vrátiÅ¥...
Dôležitú zložku potravy Älovekaod praveku až po súÄasnosÅ¥ tvorilipopri obilninách a mäse strukoviny.Najskôr išlo o divoké formybôbovitých rastlín, no po vznikuprvých foriem poľnohospodárstvaboli tieto divé druhy domestikovanéa vznikli prvé kultúrneplodiny. Už od mladšej doby železnejsa strukoviny pestujú ajna území Slovenska, samozrejme,s ohľadom na klimatické pomery.V chladnejšom horskom prostredísa vždy darilo lepšie hrachu abôbu, v južných a teplých regiónochšošovici.
„Kamže to ideš? Do Paraguaja?“ „Uruguaja.“ „Aha, takže do pralesa.“Takto nejako vyzerala väÄšina reakcií známych na moje rozhodnutie robiÅ¥ výskum predizertaÄnú prácu v Uruguaji. V tejto „malej“ krajine, ktorá rozlohou zodpovedá dokopypribližne veľkosti Slovenska, ÄŒeska a polovici MaÄarska alebo tiež polovici Nemecka,stisnutej medzi Argentínou a Brazíliou, kde poÄet kráv štvornásobne prevyšuje poÄetobyvateľov.Uruguaj pre priemerného Európana naozaj nepredstavuje v rámci Južnej Amerikyhviezdnu destináciu. Žiadne nepreniknuteľné pralesy, kde by ste sa mohli stratiÅ¥ alebo,nebodaj, byÅ¥ uštipnutý hmyzom. Žiadne horské masívy siahajúce až do nebies, žiadnepyramídy. Krásne piesoÄné pláže by ste síce našli, ale Äo je to v porovnaní s Karibikom?
ÄŒo je hodvábenie?Je to voňavé a jemné vábenie,vábenie motýľa fialovéhoobjatie elfa miléhoi tanec vtáÄí...Veľmi sa mi tá predstava páÄiA Äo tak tanec krehkej vílyMožno sa niekto skutoÄne mýli,keÄ v ľahkom rozmare si myslí,že si tú odpoveÄ vysní...No sen je Äarovný svet,kde nemožných vecí naozaj niet.Preto poÄúvaj dušiÄku v prekrásnom chrámePoÄúvaj ten hlas, ktorý v sebe mámeOdpoveÄ nájdeš vždy len tamKde rozhovor povedieš so sebou sámSvet môj celý je hodvábenímPodaj mi ruku, prevediem Å¥a nímUvidíš víly, elfov, škriatkovMožno ešte pár riadkovÄítaÅ¥ k tomu potrebuješ,aby si zistil, že ty to vieša svoje vlastné hodvábenie prežiješ...
Doma nie je nikto prorokom. Všetci poznáme uvedenývýrok a Äasto ho používame v rôznych situáciách.Osobitne to platí o významných bratislavských rodákoch,ktorí sú známejší vo svete ako doma. Do roku 2002 lenmálo BratislavÄanov poÄulo o osobnosti umelcaArthura Fleischmanna. Vo Veľkej Británii, v Londýne,žije podnes jeho manželka Joy a syn Dominik, ktoríprichádzajú minimálne dvakrát do roka do Bratislavy,do domu, ktorý kúpila bratislavská rodinaArthura Fleischmanna. Dnes je v jednej Äasti tohto domuna Bielej ul. Ä. 6. Múzeum Arthura Fleischmanna.Patrí medzi najmladšie tematické múzeá Múzea mestaBratislavy a ukrýva autorovo nadanie zhmotnenév umeleckých dielach.
V kraji pod Sitnom, uprostred hustých lesov, sem-tam popretkávaných neveľkou lúÄkouÄi uÄupenou osadou, žil pastier Janko. Každé ráno vyháňal na pašu svoje stádoa idúc krajinou pískal si na píšÅ¥alke. Jedného dňa, keÄ už vyšiel vysoko na stráň, sadolsi na skalu a hrajúc na píšÅ¥alôÄku, obzeral si Äarokrásnu krajinu navôkol. Rezkétóny prilákali aj malých obyvateľov lesa a Janko na neÄalekej skale zbadal vyhrievaÅ¥sa na slnieÄku dve prazvláštne jašteriÄky. Jedna žiarila striebrom a druhá zlatom.Išiel sa na to Äudo pozrieÅ¥ zblízka, no jašteriÄky sa zľakli a zmizli pod skalou. Jankovito nedalo pokoja i pokúsil sa balvan odvaliÅ¥. Po troche námahy sa mu to aj podarilo.Išiel si oÄi vyoÄiÅ¥, keÄ zbadal hrudu zlata veľkú ako klobúk. Napadlo mu, že jašteriÄkysa o tú hrudu museli obtrieÅ¥, a tak sa ligotavým prachom poprášiÅ¥. Chýr o Jankovomobjave sa šíril rýchlosÅ¥ou blesku. Zo všetkých strán sa zaÄali zbiehaÅ¥ ľudia. Rýpali dozeme, vykopali šachty, založili bane, postavili osady, krásne domy a kostoly, až vzniklomesto bohaté a slávne, menom Banská Štiavnica.
Uprostred Štiavnických vrchov, v srdci Slovenska,leží klenot medzi mestami – Banská Štiavnica.Okrem vzácnych kovov,ktoré ukrývala pod svojimi ulicami,sa vÄaka jej bohatstvu zrodiliaj umelecké skvosty neskorej gotiky.Kto bol však ich autorom,ktorého dnes, podľa iniciálok, nazývame Majster M. S.? Uprostred tohto malebného mesta sa týÄi neskorogotický kostolsv. Kataríny, ktorý vysvätili 16. novembra roku 1500. Pre tento kostolbol zhotovený výnimoÄný, neskorogotický oltár. Jeho autor jevšak zahalený rúškom tajomstva. Meno sa nezachovalo, len jehoiniciály M. S., ktoré sa nachádzajú na jednej z oltárnych tabúľ,spolu s letopoÄtom 1506. Tento oltár je jeho jediné známe dielo,Äo je vzhľadom na mimoriadnu kvalitu veľmi zvláštne. BuÄ použiliniciály len pre tento oltár alebo je to skutoÄne jeho jediné dielo,ktoré sa zachovalo.
Schönbrunn bol letnou rezidenciou rakúskych cisárov,obľúbeným miestom Márie Terézie, domovom Františka Jozefa I.Barokový zámok s rozsiahlymi záhradamimilovali takmer všetci Älenovia cisárskej rodiny Habsburgovcov.Dnes patrí medzi najnavštevovanejšie výletnéa oddychové miesta ViedenÄanov. Miesto, na ktorom sa Schönbrunn nachádza,sa v stredoveku volalo Katterburg a zaÄiatkom14. storoÄia patrilo pod správu kláštoraKlosterneuburg. Boli tu pozemky farmárov,záhrady a vinice. Do rúk Habsburgovcov,konkrétne Maximiliána II., sa Katterburg dostalv roku 1569. Maximilián miloval tunajšiuprírodnú scenériu, Äaleko na predmestívtedajšej Viedne.
KeÄže sme tento druh auta testovali prvýkrát, prešli sme, samozrejme, základným školením, aby sme neodborným manipulovaním neublížili sebe ani autu. V prvom rade, 96 Älánková lithium iónová batéria s kapacitou 1,4 kW je zapojená vo vysokonapäÅ¥ovej sústave 360 V, a teda sa manipulácia v jej blízkosti odporúÄa len v gumených rukaviciach. Umiestnená je v kufri Mondea, Äím objem batožinového priestoru síce klesol z pôvodných 525 na 383 litrov, ale je to stále dostatok miesta na sedan, ktorý nie je urÄený na prevoz nákladu. Pohonnými jednotkami sú elektromotoro výkone 88 kW pri 6 000 rpm a spaľovací dvojlitrový motor o výkone 103 kW.