Obálka:

Obsah Äísla:
Zakladateľ legendárnej automobilky Ferruccio Lamborghini sa podľa zverokruhu narodil v znamení býka. V roku 1962 navštívil svojho priateľa Dona Eduarda Miuru na jeho ranÄi v Seville. Na 600-hektárovom hospodárstve choval Don Eduardo dobytok, no jeho najväÄšou záľubou bol chov býkov urÄených na býÄie zápasy. Ferruccio bol mohutnými, neskutoÄne silnými zvieratami fascinovaný. Rozhodol sa, že jeho práve vznikajúca automobilka bude maÅ¥ v embléme toto krásne majestátne zviera, býka v útoÄnom postoji. Tým to neskonÄilo, práve naopak. Všetko sa len zaÄalo. Názvy svetoznámych športiakov Lamborghini nesú jedno „býÄie“ meno za druhým.
ÄŒierna Hora. Magická krajina.CeluÄiÄká celá.Pobrežie hore na severe ukrýva jednoz jej najpríÅ¥ažlivejších miest, Boku Kotorsku.Viaceré pramene ju radia medzidesaÅ¥ najkrajších fjordov Európy.Toto geologické oznaÄenie však nie je správne.Boka Kotorska nie je fjord, ľadovec tu neúradoval.Mnoho iných zdrojov ju zaraÄuje do prvejdvadsaÅ¥päÅ¥ky najkrajších zálivov sveta.To je už správne pomenovanie.Pre niekoho je dvadsiatympiatym najkrajšímzálivom, pre iného desiatym,pre mňa úplne prvým.
Je príjemné novembrové ráno, oblaky visia tak na pol neba a zima jeešte stále za dverami. Ale aj napriek tomu už Älovek pomaly zaÄínarozmýšÄ¾aÅ¥, Äím si spestrí nadchádzajúce dni pokoja, Äím si pripije privianoÄnom stole. A môže ho len tešiÅ¥, že výber slovenských sektov sazvoľna rozrastá a aj slovenský konzument zaÄína chápaÅ¥, že potenciálslovenských vinohradov nie je ani zÄaleka vyÄerpaný a naše sekty sazaÄínajú presadzovaÅ¥ aj v konkurencii svetových výrobcov. Sekty, prosekáa šampanské majú zvláštne Äaro. Je to vždy sviatok, keÄ otváratešumivé, to jemné napätie a Äakanie na slávnostný výstrel. Tlak Äo tlaÄíštupeľ, to nie je len oxid uhliÄitý. Je to viacroÄná námaha a snaha vináradostaÅ¥ do fľaše všetky svoje vedomosti, celú krásu vinohradu. Lebokvalitné šumivé sa robí iba z tých najlepších polôh, iba z tej najlepšejsuroviny a iba tradiÄnou metódou sekundárnej fermentácie vo fľaši.A preto sme sa rozhodli pripraviÅ¥ pre vás prehľad sektov, ktoré násobklopujú a ktoré stojí zato preskúmaÅ¥.
Kto prvý objavil minerálne pramene v PiešÅ¥anoch, nevieme.Avšak už v roku 1113 sa o PiešÅ¥anoch zmieňujeuhorský kráľ Koloman I. v Zoborskej listine a zaÄiatkom17. storoÄia kardinál Peter Pázmaň povedal o tunajšíchprameňoch, že „...prevyšujú svojou lieÄivou silouvšetky pramene v Uhorsku.“ Cisár Leopold I. vydávav roku 1682 ochrannú listinu, v ktorej sa píše:„My, toto mesteÄko PiešÅ¥any, sme vzali milostivo pod našucisársku a kráľovskú ochranu.“V roku 1720 sa majiteľmi prameňov a pozemkov v ich okolí stáva rodina Erdödyovcov sídliaca na zámkuv neÄalekom Hlohovci. Gróf Erdödy dal prvú murovanúbudovu kúpeľov a kúpeľný park údajne postaviÅ¥na podnet samotnej panovníÄky Márie Terézie.
Pod pojmom Taliansko si väÄšina z nás predstaví bohatú históriu, jedineÄnú kultúru a neopakovateľnú architektúru Apeninského pol-ostrova. Tvar polostrova, pripomínajúci Äižmu, je známy každému. Tiahne sa 1 200 kilometrov od Álp na severe až po slneÄný juh, vrývajúci sa do Stredozemného mora. Na vyše 300-tisíc kilometroch štvorcových žije necelých 61 miliónov obyvateľov. Taliansko je mladá krajina. Vznikla v roku 1861 zjednotením kráľovstiev roztrúsených na polostrove. Patrí medzi štáty, ktoré si zamilujete na prvý pohľad. Budete sa vracaÅ¥ zas a znova. Jedným z dôvodov bude pravdepodobne aj víno, ktorého je Taliansko najväÄším producentom na svete. Produkcia 77 miliónov hektolitrov roÄne predstavuje štvrtinu svetovej produkcie a zároveň tretinu európskej. ViniÄ sa tu pestuje na takmer nepredstaviteľnej ploche, okolo 1,4 miliónov hektárov v dvadsiatich oblastiach (Abruzzo, Valle D´Aosta, Basilicata, Calabria, Campania, Emilia Romagna, Friuli-Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardia, Marche, Molise, Piemonte, Puglia, Sardegna, Sicilia, Trentino-Alto Adige, Toscana, Umbria, Veneto). Klimatické podmienky Talianska ponúkajú možnosÅ¥ pestovania širokého spektra odrôd. RôznorodosÅ¥ talianskych vín je vskutku jedineÄná, nájdeme tu nekoneÄné množstvo rôznych štýlov.
Vývoj ľudskej kultúry a tradície idú ruka v ruke a niektoré staré zvyky a obyÄaje sa v mierne pozmenenej podobe uchovávajú po celé stároÄia. Prechod k usadlému spôsobu života, k zakladaniu sídiel, chovu domácich zvierat a roľníctvu predstavoval pre ľudí dôležitú zmenu. Prežitie už nezáviselo len od šÅ¥astia a náhody, najmä v zimnom období. Ľudia si postupne dokázali vytváraÅ¥ zásoby jedla, a tak prežiÅ¥ aj krutú zimu, kedy im dostatok zeleniny a ovocia zabezpeÄoval prísun vitamínov. Vo vzdialenejšej, ale aj nedávnej minulosti sa v ľudovom prostredí ovocným drevinám prejavovala zvláštna úcta. Naši predkovia sa starali o stromy takmer ako o domáce zvieratá alebo Älena rodiny, a táto starostlivosÅ¥ podnietila vznik mnohých zvykov a obyÄajov. Napríklad na jeseň, po zbere úrody, sa niekoľko jabĺk nechávalo pod stromom, Äo malo zabezpeÄiÅ¥ uzmierenie duchov a bohatú úrodu nasledujúci rok.
V predchádzajúcich Äíslach ste si mohliÄo to preÄítaÅ¥ o etikete, ktorá je všeobecne zaužívaná v našich zemepisných šírkach.Ako sa však správaÅ¥ v prípade, že nás vyšlú ako obchodníkov do cudzej krajinys dôležitým kontraktom?Môžeme sa v cudzine správaÅ¥ „ako doma“?A Äo môžeme oÄakávaÅ¥ od našichcudzokrajných obchodných partnerov?SkutoÄne platí porekadlo„Každý pes jiná ves“?
Pochádzam z rodiny, kde nás ako deti k umeniu, k tvorbe,viedli celkom prirodzene. Moji rodiÄia sú architekti, obajamaľujú a kreslia. Jeden z mojich bratov sa profesionálnevenuje hudbe a ja som si tiež našla svoje. Môj prvý kontakt s hlinou prebehol ešte niekedy v detstve.Z kúska obyÄajnej zeme som vymodelovala hlavu psa, dobreju vysušila, nafarbila temperkami, prelakovala a predstavovalasom si, že ju raz niekto nájde ako starú vykopávku.Rada a veľa som vtedy kreslila, maľovala. Nejako sa to všakžiaľ stratilo spolu s detstvom. K hline som sa znovu dostalaaž v dospelom veku, našla som v nej najprv relax, radosÅ¥ apotom, postupne, mi práca s ňou dávala stále viac. Najprvsom však musela prekonaÅ¥ predstavu, že pre dospelú osobusa už nehodí takto sa „hraÅ¥“. Bola to celkom zbytoÄnázábrana. Práve vÄaka keramike som spoznala veľa zaujímavýchľudí s otvorenou mysľou a prístupom k životu.
Kým bol, kde sa narodil a ako žil, sa dozvedáme len sprostredkovane, od neskorších historikov. Všetci sa zhodnú na tom, že sa narodil okolo roku 1267 v Colle di Vespignano, severne od Florencie a jeho pôvodné meno bolo Angiole di Bondone. Jeho otec bol jednoduchý vidiecky kováÄ, no napriek tomu zbadal vo svojom synovi umelecký talent a niekedy medzi rokmi 1275 až 1280 ho dal do uÄenia vtedy najuznávanejšiemu majstrovi vo Florencii, Cimabuemu.
Prvou známkou na svete bola britská Penny Black vydaná 6. mája 1840 podľa návrhu poštového reformátora Rowlanda Hilla. Anglický spôsob platenia poštovného sa vzápätí rozšíril aj do ostatných krajín. Ako všetci dobre vieme, poštové známky používame do dnešných dní.Poštová známka tej ktorej krajiny je zároveň aj reprezentantom, ktorý nesie do sveta kultúrne posolstvo. Úroveň grafického riešenia a celková koncepcia známky sa hodnotia na rôznych fórach. Ani v silnej medzinárodnej konkurencii sa Slovenská známka nestratí, ba umiestňuje sa na popredných miestach.Jedným z významných autorov rytín slovenských známok je aj docent Martin ÄŒinovský, akademický maliar, ArtD.
Kostolík sa postupne naplnil. Ľudia si posadali do lavíc a trpezlivo Äakajú. Prišlisa na vlastné oÄi presvedÄiÅ¥, že tá hnusná sviňa skutoÄne zatrepala krpcami.Stojí to za chvíľu strpenia. Sedím v treÅ¥om rade a obzerám si kostol, akoby som hood detstva nepoznal spamäti. OtoÄím sa a zrakom kĺžem od tváre k tvári. Všetcisú Äervení, udychÄaní, spotení. NeÄudo, kostolík stojí na strmom kopci a vonkuje horúco až strach. Niektorí si už potajomky povoľujú kravaty.KoneÄne prídu zboristky a hrnú sa do môjho radu. Nikoho nepozdravia, neusmejúsa, len sa každá pokrižuje a rútia sa mojím smerom ako povodeň. ÄŒpie z nichnadutá pokora pravoverných a, ako vždy keÄ ich vidím, zmocní sa ma chuÅ¥ robiÅ¥im zle. Aspoň sa pokúsiÅ¥ rozbiÅ¥ ten groteskný majestát, najradšej by som im pošarvansky dvíhal sukne Äi hádzal žaby za golier.
Nový Ford S-MAX, 2.0 Duratorq TDCi 110kW/150k so šesÅ¥stupňovou manuálnou prevodovkou AWD z limitovanej ponuky vo výbave Titanium X sme na testovanie prevzali v jeden novembrový pondelok popoludní. Na vyskúšanie tohto tátoša sme mali tri dni. PorovnaÅ¥ predchádzajúci model s novým, ktorý automobilka pripravovala po úspešnom nástupe Fordu S-MAX, bol veľký záber. V prvom sme prešli viac ako tri a pol tisícky kilometrov, v druhom sme stihli len necelú tisícku. Nová generácia S-MAX nás však hneÄ potešila inteligentným pohonom všetkých kolies pri zdolávaní neupravených a namrznutých ciest cez pohorie Jeseníky. Výborné jazdné vlastnosti, na ktoré sme už viac menej pri Forde zvyknutí, nesklamali. Auto aj napriek svojej výške sedí v zákrutách serpentín ako sedan.