Obsah čísla 11

Obálka:

Obsah čísla:

  • Strana 16 - Hotel Tenis***

Hotel TENIS*** sa nachádza neďaleko centra mesta Zvolen, na hlavnom ťahu Bratislava–Zvolen–Košice. Poloha hotela je veľmi výhodná – v okruhu 50 km sú
bohaté možnosti pre turistiku (Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľana), kúpanie a wellness (Kováčová, Sliač), lyžovanie (Donovaly, Šachtičky, Králiky atď.) či poznávanie historických pamiatok.

  • Strana 30 - Hypokaustové stavby kachľových pecí a krbov

Optimálnym riešením vykurovania novodobých stavieb nízkoenergetických budov sú hypokaustové kachľové pece a hypokaustové akumulačné krby.

  • Strana 34 - Whisky - živá voda

Názov tohto ušľachtilého destilátu iskrivej jantárovej farby pochádza z galského uisge beatha, voda života, hovorovo usky a z toho whisky. Označenie živá voda alebo voda života v rôznych rečiach (aqua vitae, acquavit, eau-de-vie) bolo známe už od čias stredoveku, keď sa destiláty spočiatku používali hlavne na lekárske účely. Dnes sa môžeme stretnúť s názvami whisky alebo whiskey, pričom ako whiskey je označovaná írska a niektoré americké whisky, hlavne z oblasti Tennessee. Najrozšírenejšia vo svete je škótska whisky, ďalej írska, americký bourbon a kanadská obilná whisky. Môžeme sa stretnúť aj s whisky z Japonska, Austrálie, Nemecka a dokonca aj Česka.

  • Strana 44 - Čaj

V príbehu o čaji by som sa chcel pokúsiť zoznámiť vás s týmto kvalitným a ušľachtilým nápojom i s pre nás exotickou rastlinou, z ktorej sa tento mok pripravuje. Čaj pokladáme z potravinárskeho hľadiska za pochutinu, zo zdravotného hľadiska za nápoj, ktorého pitie môže vytvoriť ideálnu, pokojnú, ba až meditatívnu atmosféru, teda liek na ozdravenie a posilnenie tela aj ducha.

  • Strana 52 - Krajina, odkiaľ prichádzam

Nadpis tejto malej kapitoly som si požičal od režiséra rovnomenného filmu Marcela Carné, ktorý v ňom predstavil hereckých začiatočníkov Gilberta Bécauda a Claudea Brasseura. Prečo som si spomenul na tento film? Prednedávnom so mnou robil interview človek, o ktorom sa aj napriek jeho mladému veku dá povedať, že sa dlhé roky venuje filmu. Filmové umenie má totiž hlboko pod kožou. Položil mi otázku, či si myslím, že aj o filmoch sa dá povedať, že zrejú ako dobré víno. Film, ktorý som spomenul, vznikol ešte v roku 1956 a do našich kín sa dostal až oveľa neskôr, keď sme už všetci vedeli, že obaja mladí herci naozaj vyzreli ako dobré víno. Občas sa neskromne priznám, že viem, ako zreje dobré víno, ale neviem, ako sa dá nakrútiť dobrý film. Skôr si myslím, že sa oveľa častejšie stretávame s tým, že na dobrý film a na dobré víno vyzrejú ľudia, pre ktorých to všetko robíme.

  • Strana 60 - Krása kraslice

Vajíčko. Obyčajné vajíčko. Malé, krehké. Symbol nového života. Symbol, ktorý už po stáročia patrí k rituálom vítania jari, práve pri nich mal pre ľudí v hospodárskom a spoločenskom živote až magickú moc. Z vajíčok sa tiež
predpovedala budúcnosť, predvídalo sa podľa nich počasie, úroda, dĺžka života
i výdavky. Obdarúvali sa ním kúpači a šibači, patrilo k obradným pokrmom.
Aby sa táto moc nestratila, postupne sa začala škrupinka vajíčka zdobiť.
A farbami sa znásobovala aj jeho magickosť, ktorá mala chrániť ľudí.
A tak vznikali malé umelecké diela – kraslice.

  • Strana 66 - Tradičná slovenská zabíjačka

Niekdajšie tradičné ľudové zakáľačky či zabíjačky zabezpečovali domácnosti zásobami mäsa, masti a všakovakých výrobkov na dlhšie obdobie či na špeciálne rodinné príležitosti, ako svadby, výročia, krstiny a iné sviatky. Tradičný čas zabíjačiek trval od prvého snehu do posledných mrazov a fašiangov. Zabíjačkové špeciality patrili a stále patria medzi najobľúbenejšie
typické jedlá slovenskej kuchyne. Pochutnávajú si na nich ľudia tak z vidieka, ako z mesta. Na dedine bola zabíjačka sviatkom pre celú rodinu aj susedov.
Na zabíjačku v časoch pred Vianocami, Novým rokom, Troma kráľmi a na fašiangy sa všetci tešili – po namáhavej práci sprevádzanej zábavou však boli všetci odmenení zabíjačkovými pochúťkami.

  • Strana 70 - Vajce - symbol jari

Vajce v rôznej podobe – či už s jednoduchou jednofarebnou škrupinou, maľované ako kraslica, s vyškrabaným ornamentom, alebo s vypilovaným krajkovým dekorom – má svoje miesto takmer na každej veľkonočnej pohľadnici,
ale tiež v rôznych jarných dekoráciách.

  • Strana 80 -  Od Ohňovej zeme po lguazú

Bola jeseň roku 2004, mali sme štyri týždne času a možnosť vybrať si spiatočnú letenku takmer kamkoľvek na svete. Nie je ľahké rozhodnúť sa pre
jedno miesto na zemeguli a všetky ostatné odsunúť na potom bez istoty, že nejaké potom bude. Napokon sme sa rozhodli pre Južnú Ameriku, ktorá sa nám v hlave vždy vynárala ako mýtické miesto, zahalené do opačnosti južnej pologule
a nonšalantného úsmevu, dovezeného z Pyrenejského polostrova. Po kratšej súťaži v hre zostali dvaja finalisti: tropická a kozmopolitne pomiešaná Brazília s takmer africkým rytmom proti vidine andských chrbtov, rozľahlých pámp a rozmanitosti Argentíny.

  • Strana 96 - Dialógy so starými majstrami

V mesiacoch apríl – máj 2009 je v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici sprístupnená výstava reštaurátorskej tvorby akademického sochára Jána Fila. Pri tejto príležitosti sme reštaurátora požiadali o rozhovor.

  • Strana 109 - Ford Fiesta - test

Možno Fiesta nechala na seba dlhšie čakať, ale keďže je najmenším dieťaťom, tak boli všetci trpezliví a oplatilo sa. Závideniahodný dizajn vypracovaný do najmenších detailov a extravagantná farba Hot Magenta nedá nikomu pokoj, a tak, aj keď ide o najmenšiu triedu, vzbudzuje záujem, ktorým by sa popýšili aj väčšie kategórie.